V uplynulých dňoch 12. júla 2024 nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustil bývalý riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., jadrový fyzik RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc.
Stanislav Hlaváč sa narodil 22. júla 1947 v Poličke. Po absolvovaní strednej školy (Žilina 1965) študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor jadrové reakcie indukované neutrónmi. Štúdium ukončil v júni 1970.
Po ukončení štúdia nastúpil v septembri 1970 na Fyzikálny ústav SAV do oddelenia jadrovej fyziky, ktorému ostal – s výnimkou obdobia 2001-2006 – verný až do svojho odchodu; postupne prešiel cez študijný pobyt, ašpirantúru zameranú na jadrové reakcie indukované neutrónmi, vedeckého a samostatného vedeckého pracovníka až na pozíciu vedúceho vedeckého pracovníka. V roku 2011 bol Predsedníctvom SAV menovaný (keď mu predtým zhromaždenie Akademickej obce FÚ SAV vyjadrilo vyše 75-percentnú dôveru z odovzdaných platných hlasov) riaditeľom FÚ SAV. Riaditeľom sa stal v náročnom období a vďaka svojmu pokoju, rozvahe a skúsenostiam stabilizoval situáciu na ústave a zabránil jeho hroziacemu rozdeleniu.
Jeho odborné záujmy sa sústreďovali predovšetkým na jadrovo-fyzikálne experimenty. Pri štúdiu jadrových reakcií pomocou aktivačnej metódy sa venoval vývoju multidetektorového systému na zväzku 14 MeV neutrónov a vyvoju mnohoparametrického systému na zber jadrových údajov. Počas výskumu v oblasti jadrových reakcií s rýchlymi neutrónmi absolvoval v roku 1979 dlhodobý pobyt na Kyjevskej štátnej univerzite. Počas dvoch dlhodobých pobytoch na MPI Heidelberg v roku 1983 a 1985 pokračoval v štúdiu jadrových reakcií indukovaných ťažkými iónmi a zúčastnil sa prvého projektu Darmstadt-Heidelberg Crystal Ball na štúdium stavov s vysokým spinom v ťažkých jadrách a jadrách vzácnych zemín.
Spolu s I. Ribanským a P. Obložinským vykonal rad náročných meraní emisie diskrétnych gama-kvánt na neutrónovom generátore skonštruovanom na Fyzikálnom ústave SAV pod vedením Š. Bederku v 70. rokoch. Niekoľko rokov úspešne viedol tím rekonštrukcie tohto zdroja 14 MeV neutrónov tak, aby bol opäť svojimi parametrami na konkurencieschopnej medzinárodnej úrovni. Výsledky experimentálnych prác S. Hlaváča – a rovnako aj potrebné metodické práce – boli publikované v rade článkov v popredných medzinárodných časopisoch a niektoré z nich sa použili na normalizáciu experimentov vykonaných v Los Alamos pri energiách neutrónov do 200 MeV.
Po vypracovaní sa na uznávaného experimentátora hľadal možnosti náročnejších experimentov. V rokoch 1989-2001 počas viacerých dlhodobých pobytoch v zahraničí sa venoval experimentálnemu štúdiu hadrónovej hmoty v extrémnych podmienkach. Patria k nim pobyty na urýchľovači ťažkých iónov GANIL v Caen, na elektrónovom urýchľovači MAMI v Mainzi a na relativistickom urýchľovači v GSI Darmstadt, špičkovom európskom centre jadrovej fyziky – najskôr v rámci projektu TAPS (Two-Arms Photon Spectrometer, neskoršie upgradovaný na Three-Arms Photon Spectrometer) pod vedením R. S. Simona, odkiaľ plynule prešiel do kolaborácie HADES (High Acceptance Di-Electron Spectrometer), kde bol zodpovedný za vývoj a činnosť kalibračného systému pre time-of-flight spectrometer HADESu. V rámci medzinárodnej spolupráce do projektov TAPS a HADES začlenil viacero spolupracovníkov – doktorandov z materského FU SAV, ktorí sa stali úspešnými členmi týchto spoluprác (napr. D. Žovinec, M. Jurkovič).
Okrem úzkej spolupráce s GSI Darmstadt bol hlavným vedeckým riešiteľom a/alebo riešiteľom viacerých kontraktov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) v projektoch, ktoré koordinovala. Okrem základného výskumu riešil aj projekty zamerané na detekciu nebezpečných látok (najmä, ale nielen výbušnín) využitím jadrovo-fyzikálnych metód, napr. projekt 6. RP EÚ DIAMINE, ktoré sa stretli s veľkým medzinárodným (aj domácim) ohlasom.
V roku 2001 bol menovaný prvým riaditeľom novozaloženej Agentúry na podporu vedy a techniky. Túto agentúru vystaval prakticky „z ničoho na zelenej lúke”, stál pri definovaní základných pravidiel grantového systému a pravidiel na evaluáciu návrhov projektov, okrem iného bol zodpovedný za výber podporených projektov a ich financovanie. Zabezpečil personálny a finančný rozvoj agentúry – rozpočet agentúry počas jeho riadenia vzrástol z 50 na viac ako 700 miliónov slovenských korún. Tu získal aj prax s riadením rozpočtovej organizácie a úspešne ju viedol do jesene 2005, keď – po schválení nového zákona a premenovaní na Agentúru na podporu vedy a výskumu – bol novým riaditeľom menovaný prof. Šucha. Stanislav Hlaváč ostal pôsobiť v agentúre ako vedúci oddelenia ešte vyše roka, potom sa vrátil na materské pracovisko.
Stanislav Hlaváč preukázal veľké skúsenosti s medzinárodnými kolaboráciami v jadrovej fyzike, publikovaním vedeckých a technických publikácií a správ z tejto oblasti, prezentovaním vedeckých a technických tém, s hodnotením vedeckých a technických projektov a vedením vedeckého, technického a administratívneho personálu.
V roku 2016 stál pri zrode urýchľovačového laboratória Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., v detašovanom pracovisku v Piešťanoch.
V roku 2012 Predsedníctvo SAV ocenilo prácu Stanislava Hlaváča Čestnou plaketou SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách.
Parte / PDF
Posledná rozlúčka s RNDr. Stanislavom Hlaváčom, CSc., sa uskutoční v stredu 24. júla 2024 v krematóriu v Bratislave.
Česť jeho pamiatke!